Amidala

A/N: Na úvod len drobné ospravedlnenie, za to, že kapitola prichádza až dnes (ale tak hlavne, že je tu). Viem, sľúbila som ju ako Vianočný darček, ale nejako sa mi toho nakopilo – zápočty, skúšky, no proste škola sa začala hlásiť.. a toto obdobie pokračovalo.. a resp. pokračuje.. Nebojte sa, ďalšia kapitola už pribudne skôr.. mám ju na pláne niekedy posledný januárový week.. no nič, dosť bolo rečí.. Prajem Vám príjemné čítanie (a pokiaľ narazíte na nejaké chybičky krásy, tak dajte vedieť, opravím.. ;) )

„Auror Potter, oficiálne Vás suspendujem na povinnú dovolenku, kým hlavný liečiteľ Garretson neschváli Váš návrat do aktívnej služby,“ povedal auror Robars, keď uvidel Harryho kĺzať sa vo vlastných topánkach.

„Ale.. Cítim sa fajn.. Dnes som bol prepustený!“ frflal Harry. „Prečo to nie je dostatočné pre návrat do práce?“

Robards si s rukou pretrel ústa a prevrátil oči, ako keby bol Harry päťročný chlapec, ktorý si pýtal zmrzlinu. „Potter, stratili ste celkom dosť spomienok. To zahŕňa prípady, tréning, skúsenosti.. Nemôžem Vás nechať len tak znovu skočiť späť do práce, nie ste na tej istej úrovni, na akej ste boli pred tým. A poznáte postup. Každý Auror, ktorý sa zranil v službe, musí absolvovať konzultácie. A podľa toho, ako časte ste Vy a Weasley zranení, tak by ste obaja už mali mať v úrade tej ženskej permanentné miesto.“

Ron sa rehotal a dokonca aj Harry sa zaškeril. „Áno,  máme tendenciu mať v živote toto šťastie. V Rokforte tomu nebolo inak,“ súhlasil Ron.

Veliteľ aurorov pokýval a potom jemne zamrkal, ako keby sám seba pripravoval na extrémne nepríjemnú úlohu.

„A navyše Potter, je tu spor ohľadom.. Vášho osobného života.“

Harry stuhol a plne upriamil svoju pozornosť na Robardsa. „A čo s ním?“ Robards, zrejme, musí vedieť o jeho údajnom vzťahu s Malfoyom.

Robards vyzeral nepohodlne, ale zhrnul. „Zanedbal by som svoju povinnosť, pokiaľ by som Vám tiež neponúkol.. rodinnú poradňu. Beriem na vedomie, že si pamätáte málo zo svojho vzťahu s.. Dracom Malfoyom. To sa dá prirovnať k.. hroziacemu rozvodu. Pre takéto prípady máme taktiež poradňu.

„Uhm.. Ďakujem.“ Povedal Harry vyčerpane. Nemal žiadne želanie vôbec dakedy hovoriť o sebe a Malfoyovi.

 Robards teraz, keď si splnil povinnosť vyzeral, že mu odľahlo. Tento chlap by radšej osobne stál tvárou v tvár Voldemortovi, ako hovoril o rodinných záležitostiach so svojimi podriadenými. Najmä o niečom takomto delikátnom. Potterov vzťah s Malfoyom bol súčasne aj škandalózny aj senzačný, keď pravda o páre vyšla na povrch. Robards mal nepríjemnú úlohu spätne o tom niečo povedať Harrymu, ale iba preto, že mu to prikázal Kingsley. Hviezda aurorského oddelenia a záchranca čarodejníckeho sveta zapletený so synom Luciusa Malfoya. Po rozchode s dcérou Arthura Weasleya? Aj po skoro roku to pre noviny predstavovalo nekonečne záživnú tému.  

„Dobre, chcel som Vám novinky doručiť osobne, Potter. Viem, že ste pripravený odtiaľto vypadnúť.“ Robards drgol Harryho do ramena. „Vybav to a čoskoro sa uvidíme späť v práci.“

Robards kývol Weasleymu a opustil Harryho nemocničnú izbu. Ron sa díval kým odišiel a potom sa otočil späť k Harrymu.

„Pripravený na odchod, kámo?“

Harry prikývol a siahol pre svoju tašku. „Do pekla, áno! Tieto posledné dva dni boli ako nočná mora. Nenávidím toto miesto.“

„Hermiona uvarila večeru. Čaká na nás. A..“ Ron buchol Harryho s ramenom. „Opäť som pozval Ginny na oslavu tvojho bezpečného návratu.“

Harry sa usmial. „Dobre.“

---------

Hermiona narovnala pár zakrytých nádob pozdĺž dlhého jedálenského stola, pľasnúc Rona po ruke, keď sa snažil nakuknúť pod taniere.

„Prestaň byť nedočkavý, Ronald,“ vynadala mu, ale nemyslela to v zlom. Ron sa uškrnul a potom v rýchlosti, keď sa Hermiona otočila späť ku šporáku, schytil závin. Strčil si ho celý do úst a okamžite prehĺtal, skoro sa v tom zhone zadusiac.

„Vidím, že si sa nezmenil, dokonca ani vo svojom vlastnom dome, drahý braček.“ Povedala Ginny. „Chováš sa, ako keby sa ti dvojčatá znovu chystali ukradnúť tvoje jedlo.“

Nastala chvíľka krátkeho mlčania, ako obaja, Ron a Ginny, láskavo spomínali na Fredovu a Georgovu šaškáreň pri stole. Bolo vytriezvejúce uvedomiť si, že sa to už nikdy viac nestane.

„Ron sa nikdy nezmení,“ povedal Harry, zatiaľ čo zízal na Ginny sediacu krížom oproti nemu. Jej nádherné červené vlasy boli zviazané hore na vrhu hlavy a vyzerala mladá a krásna, dokonca, aj keď technicky bola o päť rokov staršia, ako jej výzor, ktorý si pamätal. Jediné, čo tú krásu kazilo, bol sprostý, zásnubný prsteň na jej prste.

Ginny ho znehybnila s úsmevom. „Je dobre, že si znovu hore a tu, Harry. Bolo to strašných pár dní, keď si bol v bezvedomí. Počula som o tvojej strate pamäte a je mi to ľúto. Kedy začneš s terapiou?“

Harry nešikovne pokrčil ramenami. „Neviem. Zatiaľ som si nedohodol pohospitalizačné sedenia.“

Hermiona sa otočila od šporáku a venovala mu tvrdý pohľad. „A prečo nie? Povedali ti, že začať s tým môže pomôcť pri znovu získaní tvojich spomienok. A ty si si nedohodol sedenia?“

Harry pozrel dole na svoj prázdny tanier. „Celkom som sa nerozhodol, čo s tým robiť.“

Ginny k nemu vyslala zmätený pohľad. „Nechceš späť svoje spomienky? Prečo?“

Harry vrtel s vidličkou a zodvihol k nim pohľad. „Ja.. chcem ich späť.. je to iba.. Malfoy.“

„Harry si nechce spomenúť na toho bastarda, a ja mu to určite nedávam za vinu. Je to ťažký výber, kámo.“ Povedal Ron, naťahujúc svoj krk ku šporáku. „Nie si už hotová, miláčik? Hladujem.“

Hermiona sa prudko otočila od šporáku a s pariacim hrncom pochodovala k stolu. Tresla ho dole, zavadiac o Ronov pohár s vodou.

„Tu je tvoja večera. Dúfam, že je to dobré.“ Strhla si zásteru a hodila ju Ronovi do lona. „Ja viac nemám chuť.“ Oddupotala preč z kuchyne. Nikto neprehovoril pokiaľ počuli jej dupotanie smerovať hore po schodoch a následné vzdialené zatresnutie dverí.   

Obaja, Ginny a Harry sa pozreli na Rona. Ron smutne pozrel na jedlo a potom sa pomaly postavil. „Tuším by som ju mal ísť skontrolovať.“ Opustil izbu a Ginny pozrela na Harryho, ktorý zízal na ňu.

„Harry, čo sa deje?“ spýtala sa Ginny.

Harry sa zhlboka nadýchol a povedal, „Ginny, viem, že toto bude divné.. ale.. po tom všetkom si nepamätám Malfoya.. nie ako môjho.. priateľa. Ja.. pamätám si.. teba. A.. to je to, čo chcem. Chcem byť s tebou.“

Ginnyine oči sa rozšírili a prudko sa nadýchla. „Čo?“

 „Stále ťa milujem, Ginny. Hovorili sme o svadbe, o deťoch.. a tak podobne. Neviem, čo sa stalo, ale viem, že je to to, čo práve teraz chcem. A tuším, že nemám žiadne právo ťa o čokoľvek žiadať, ale..“

Ginny vystrelila z miesta ako keby ju zasiahol elektrický prúd. „Harry.. nie.“ Takmer utiekla z kuchyne.

Harry vyskočil a ponáhľal sa za ňou. Bola v hale, obliekajúc si s trasúcimi sa rukami cestovný plášť. Harry k nej pristúpil a zobral ju za ruky. Skúsila si ich vytiahnuť, ale držal ich pevne.

„Gin.. prosím. Mrzí ma, že som ťa rozrušil, ale.. Chcel som ti to povedať.“

„Moje rozrušenie? Nemáš predstavu, ako dlho som chcela počuť, ako mi toto znovu hovoríš. Harry..zabralo mi dlhý čas, kým som sa naučila zvládnuť moju zlosť na to, čo sa nám stalo. A viem, že to v skutočnosti nebola nikoho vina, ale.. Príliš som ťa milovala, aby si ma takto opustil kvôli Malfoyovi.“

„Ja.. urobil som to potom zle? Bože.. Ja.. Je mi to ľúto.“

Ginny zatriasla hlavou. „Nie, nespravil si to zle. Bol si ohľadom toho skvelý. To spôsobilo, že bolo ťažšie ťa nenávidieť. Bol si taký úzkostný ohľadom toho, Harry. Povedal si mi, že si proti svojim pocitom bojoval skoro rok, ale na konci si vedel, že si bol gay a..“

„Nie som gay!“ vykríkol Harry a Ginny sa mykla. Harry bol okamžite skrúšený. „Nie som.“ Zašepkal.   

Ginny si pritiahla Harryho ruky k svojej tvári. „Povedal si mi, že ťa v škole priťahoval Oliver Wood a Cedric Diggory. A vtedy dokonca aj Malfoy.. od šiesteho ročníku. Spomínaš si na to, nie?“

Harry pevne zavrel oči. Vedel, že ho priťahovali všetci z týchto chlapov, ale jednoducho si vysvetlil, že to nebolo.. nič. Neznamenalo to nič. Povedal o tom všetkom Ginny? Znamenalo to, že jej povedal  tiež o Michaelovi? Teplom chlapcovi, ktorý ho pobozkal počas aurorského tréningu po bujarej chlastačke. A Harry príliš nenamietal.

„To.. bolo to dávno, Ginny.“

„Áno, to bolo. Ale Malfoy nie je. Ako minulý týždeň, boli ste šťastní pár. A čo dieťa?“

Harry cúvol. Snažil sa, ako najlepšie vedel, nemyslieť na to odkedy sa to pred dvoma dňami dozvedel. Ach bože.. stane sa otcom, pokiaľ to, čo povedal Malfoy, bola pravda.

„Ja.. Ja neviem, Ginny.“

Ginny sa zamračila. „Aspoň si hovoril s Malfoyom? Videl si ho po tom všetkom?“

Harry si odtiahol ruky z Ginny a kráčal smerom k salónu. „Nie, však?“

Harry pristúpil k oknu a zahľadel sa von, pozorujúc na oblohe západ slnka. „Nie, od nemocnice som ho nevidel.“

Ginnyin hlas bol monotónny. „Dobre, vidím, že tvoj spôsob vyhýbania sa, sa nezmenil.“

Harry sa otočil. „To nie je fér! Všetko to na mňa spadlo. Neviem, čo mu mám povedať. Dokonca ho ani nemám rád!“

Ginny neveriacky zízala. „Harry, ty toho muža miluješ! Iba preto, že si na to práve teraz nespomínaš..“

„A možno si nikdy nechcem spomenúť! A práve teraz, milujem teba. To je moja starosť.“

Ginny natiahla hlavu. „A keď si spomenieš? Potom čo? Znovu ma vyhodíš? A čo môj snúbenec? Harry, za dva týždne sa chystám vydávať! Ako mi môžeš hovoriť takéto veci!“

Harry v jednom plynulom pohybe otvoril a znovu zavrel ústa. Vzdychol a potom povedal, „Hovorím ti takéto veci, pretože ťa nechcem stratiť.. nie znovu. Toto je pre mňa ako druhá šanca.. pre nás. Ešte stále ku mne po tom všetkom niečo cítiš? Ak nie, potom ťa nebudem znovu obťažovať.“

Ginny nahlas prehltla a pozerala sa dole na svoje ruky. Keď znovu pozrela nahor, Harry smeroval k nej, jeho tvár bola otvorená a dúfajúca.

„Vieš, že ťa budem vždy milovať, Harry. Milovala som ťa polovicu môjho života.“

„Ale, stále ma miluješ, Ginny? Vieš, čo sa ťa pýtam.“

„Ja.. Harry.. Nerob mi to.. prosím. Pozri.. trvalo mi dlho, kým som sa cez to dostala..“

Harry uchopil Ginny za šiju a pritiahol si ju bližšie. Pozrel sa hlboko do jej očí.

„Je medzi nami skutočne koniec? Povedz iba slovo a ja pôjdem.“

Ginny sa snažila dýchať. Harry sa na ňu pozeral s tými prekrásnymi zelenými očami a ona im nikdy nebola schopná odolať. Milovala Deana, bol k nej dobrý a pomohol jej pohnúť sa ďalej od rozchodu s Harrym. Ako by mu to mohla urobiť? Stáť tu, s mužom, ktorý jej zlomil srdce a dokonca to zvažovať.

„Harry.. Ja.. Potrebujem si to premyslieť. Dean.. Milujem ho. Toto by ho mohlo zabiť. Nemôžem ho takto zraniť.“ Sklonila hlavu. „Ale klamala by som, ak by som povedala, že ťa stále nemilujem.“

„To je všetko, čo chcem vedieť.. iba šanca vedieť to, či môžeme veci zas dať do poriadku. Nechcem Deana nijako rozrušiť. Je to môj priateľ. Nechcem ťa nijako zraniť.“

Ginny prikývla. „Musím ísť. Čoskoro sa ti ozvem, dobre.“ Unáhlene opustila izbu a v čase, keď sa Harry dostal do vstupnej haly, sa predné dvere zavreli. Harry si povzdychol. Nenávidel vidieť Ginny rozrušenú. A Dean bol jeho priateľ. Ale stále miloval Ginny, bolo pre neho zlé jej to povedať?

„Ginny odišla?“ zniesol sa k nemu dole Ronov hlas. Stál na schodoch, vyzerajúc namrzene.

„Hej.“

„Takže, to beriem tak, že vy dvaja ste mali šancu na rozhovor?“

„Hej,“ povedal Harry, „Ale.. Neviem, čo urobí. Robí si starosti ohľadom ublíženia Deanovi.“

Ron zamručal odpoveď. „Hej, tam to je. Mierne nanič.“

Harry neodpovedal a Ron chvíľu ticho stál. Harry sa naňho pozrel. „Ako je na tom Hermiona?“

„Naštvaná. Nerozpráva sa so mnou. Čo znamená, že nasledujúcich pár týždňov spím na gauči.“

Nerozprávajúca sa Hermiona bola zlým znamením. Bola viac nebezpečnejšia tichá, ako keď na teba vrieskala.

„Pôjdem sa s ňou porozprávať.“

„Veľa šťastia. Sleduj si chrbát.“

Harry vyrazil hore po schodoch a zamieril do spálne svojich priateľov. Ticho zaklopal na dvere a otvoril ich. Hermiona sedela chrbtom k dverám na posteli.

„Hermiona?“

„Je to nesprávne, Harry. Nikdy som nevedela, že si takýto. Ako môžeš byť taký bezcitný voči tejto situácií?“

„Ja.. neviem ako to zvládnuť. Je to šialené. Ja a Malfoy.. vo vzťahu? Majúc dieťa? Majúc sex?? Dokonca o tom nemôžem ani rozmýšľať.“

Hermiona sa otočila k nemu, oči sa jej rozšírili. „A ako si myslíš, že sa cíti Draco?? Je tehotný, Harry! Prvý čarodejník za posledných päťsto rokov. A teraz si ho jeho partner dokonca ani nepamätá, ba ani sa dokonca nesnaží skúsiť porozprávať sa s ním. Je opustený v dome, ktorý ste spoločne vybudovali, a teba to, dokonca, ani nezaujíma! Myslím, že tá kliatba urobila viac, ako, že ti len zobrala tvoje spomienky.“

Harry sa privliekol k posteli, cítiac sa ako najväčší hlupák na svete. Sadol si a pozrel na Hermionu. „Tuším som o tom v skutočnosti nepremýšľal. O tom, ako sa cítil. V súčasnosti myslím iba na seba.“

„Harry, toto je tvoje dieťa. Bez ohľadu na to, čo môžeš cítiť k Dracovi, on má tvoje dieťa. Prešiel si s týmto tehotenstvom cez mnohé. Prešiel si cez mnohé s tebou. Vy obaja.. Nikdy som si nemyslela, že by to mohlo fungovať, ale vy dvaja.. ste spolu tak neuveriteľne šťastní. Je to úžasné. A dieťa.. Harry.. Bol si tak vzrušený ohľadom toho, mal by si vidieť detskú izbu, ktorú si spravil.. je nádherná.“

„Spravil som detskú izbu?“

Hermiona prikývla s grimasou. „Áno, celú sám. Draco len spresňoval a režíroval.. ako to robí vždy, ale robil si to s radosťou. Aspoň sa porozprávaj s Dracom, povedz mu niečo. Nikdy neopustil nemocnicu, keď si bol v bezvedomí. Nerobí to nikdy, keď sa zraníš.“

Harry sklonil hlavu a cítil sa horšie ako kedykoľvek pred tým. Toto nemohol byť ten istý Malfoy, ktorého poznal. Ale tu, Hermiona bola, bojujúc za neho. A mala pravdu. Ako mohol byť taký debil a dokonca sa s Malfoyom nerozprávať ani ohľadom jeho tehotenstva? Harry miloval deti. Zbožňoval Teddyho.. čo s ním je zle??

„Pôjdem sa s ním porozprávať.“

Hermiona ho pohladkala po ruke. „Pôjdem s tebou.“

Harry sa zaškľabil. „Dobre, pretože nemám potuchy, kde bývam.“

-------------------------------------

Draco sa ťažko váľal z postele, podráždený z hlbokých rýchlych nádychov z toho, ako sa snažil dostať do zvislej polohy.

Nezvykol tu sedávať sám, Harryho ruka bola vždy na jeho chrbte a tlačila ho nahor, alebo sa naťahovala vytiahnuť ho kedykoľvek to potreboval. Chrabromilčana nekonečne zabávalo kedykoľvek Draco mrnčal o posadení. Samozrejme, Harry chcel, aby Draco používal kúzelné vankúše, ktoré ho mohli vytiahnuť nahor samé, ale Dracova pomsta kládla dôraz na to, aby to urobil Harry. A ten prekliaty bastard to urobil s radosťou, často počas toho hladiac Dracov chrbát. Draco vankúše niekam zahodil a teraz, keď ich potreboval..

Nechystal sa na to teraz myslieť.

Minulú noc sa ozvala Grangerová a povedala mu, že Harry bol pripravený na rozhovor a mohli by prísť dnes. Draco neodviedol dobrú prácu pri zachovaní pokoja, keď čelil týmto informáciám. Hrča usadená v krku a motýle, ktoré sa mu hmýrili v bruchu, prerušili dieťaťu spánok.. a to ho okamžite začalo v rozrušení kopať. Alebo v šťastí.

„Ide domov?“ spýtal sa Draco, bez dychu od vzrušenia. „Toto ti povedal?“

Grangerová vyzerala smutne. „Dobre, nie. Ale chce prísť a porozprávať sa s tebou. Nechcem ho tlačiť viac, než takto.“

Draco prehltol sklamanie a šiel do postele, ale malé kopalo väčšinu noci a Draco strávil celú noc hladiac si brucho, snažiac sa ho upokojiť. A bojovaním proti slzám, ktoré akoby mali prísť v tú najnevhodnejšiu chvíľu.

Teraz, ako sa tackal na nohách, cítiac, že jeho mechúr oznamuje, že teraz bol čas pre uľavenie a Draco sa pohyboval tak rýchlo, ako len mohol knísajúc sa cez obrovskú kúpeľňu uľaviť si. Sťažka mohol okolo svojho kymácajúceho sa brucha dosiahnuť na svoj penis a prišiel na to, že je oveľa jednoduchšie si jednoducho počas tohto času sadnúť. Zachytil záblesk svojho odrazu v zrkadle a rezignovane zavrel oči.

Mal tmavé kruhy pod očami a vyzeral vyčerpane. Kopajúce dieťa nebol jediný dôvod prečo nespal. Nespal dobre od tej otrasnej konfrontácie s Harrym v nemocnici. Draco odišiel priamo do domu jeho matky a nariekal ako Bifľomorčan, ktorý dostal kopačky na Vianočnom bále. Narcissa mu súcitne hmkala a pevne ho držala kým plakal. Ako náhle bol schopný zastaviť triašku, hltajúc dych sa na ňu pozrel spod vlhkých mihalníc a zasyčal,

„Nechám ho za to zaplatiť.“

Narcissa sa zamračila. „Draco.. to je bláznovstvo. Podľa toho, čo si mi práve povedal, to nie je jeho vina. Jeho pamäť je preč.“

Draco klesol späť na gauč, ruky mal zložené vysoko na hrudi odpočívajúc na jeho tvrdom bruchu. „Povedal som mu, že byť aurorom je hovadina! Mal ma počúvať! Nemôžem uveriť tomu, že si nepamätá na nič o nás, odkedy sme boli spolu! Pozeral sa na mňa ako keby som bol.. nič!“ Na svoje zdesenie, mohol cítiť, ako sa mu znovu trasie hruď a hrču formujúcu sa v jeho hrdle. V rýchlosti si opäť utrel tvár. „Tieto debilné hormóny..“

Narcissa si vzdychla a položila ruku na Dracove rameno. „Draco, prosím, skús sa upokojiť. Nič z tohto nie je dobré pre bábätko. Budeme na tom pracovať a Harry dostane svoju pamäť späť a všetko bude v poriadku.“

Draco zízal dolu na obrovskú vypuklinu, na svoje prsty pomaly pohybujúce sa cez jeho napnutý habit. Ich dieťa trepotalo malými nôžkami proti jeho pokožke a Draco v tom štuchaní cítil mrzutosť. Želal si, aby jej mohol uveriť.

Počas prvej noci zostal s matkou, ale potom sa nasledujúce ráno vrátil domov, aj keď ho Narcissa ubezpečovala, že hociktorý domáci škriatok mu môže spraviť na jedenie presne to, čo chce a pripraviť špeciálny miešaný čaj, ktorý mu pomôže upokojiť nervy. Ale Draco chcel ísť domov, do domova, ktorý zdieľal s milovaným mužom, dokonca, aj keď tam nebol. Draco kontaktoval Sv. Munga ohľadom Harryho, ale podľa liečiteľa na linke sa  nič nezmenilo. Trápili ho ohľadom jeho stavu.. čo rýchlo skončilo, keď Draco prerušil hovor.

Prekliaty liečitelia. Dracovi z nich bolo zle. Vždy sa pýtali otázky, brali krv, diagnostikovali kúzlami, vitamíny a nekonečný sled sov od čarodejníckej verejnosti pátrajúcich o jeho „pokroku“.

Ale teraz na to nemohol myslieť. Harry by tu mal čoskoro byť a Draco potreboval vyzerať čo najlepšie.

------------

Draco sa snažil neukázať svoju nervozitu, keď pred ním Hermiona vystúpila z krbu, oprašujúc si sadze z jej muklovských džínsov. Ďalší záblesk zeleného svetla a Harry stál v obývačke.

Draco sa snažil nezízať, ale nebol si istý, na koľko uspel v nehltaní Harryho očami. Harry sa obzeral okolo seba s nepopierateľným  záujmom a viac, ako trochu, nesvoj.

„Draco, ako sa máš?“ spýtala sa rýchlo Hermiona. „Stravuješ sa poriadne?“

Draco sa primäl odtrhnúť pohľad od Harryho a zamračil sa na ňu. „Samozrejme.“

Navzdory tvrdému boju s Harryho priateľmi, počas rokov, dokázali Draco a Hermiona vyformovať nervózne, ale milé priateľstvo. Mozog Zlatého tria smerom k nemu mäkol a často ho chránila pred jej surovým manželom. Toto zmiernenie umocnene narástlo od kedy otehotnel.

Harry sa otočil a pozrel sa na Draca. „Vďaka, že si nám dovolil prísť,“ povedal to zdvorilo, no aj napriek tomu mohol Draco zo svojho miesta konštatovať, že mu to bolo nepríjemné a to naňho musela Grangerová pred tým, ako prišli naziapať, aby sa správal slušne. Pokiaľ by to nebolo také potupné, tak by sa smial.

„Toto je aj tvoj dom, Harry. Nemusíš mi ďakovať.“ Povedal Draco, potlačujúc túžbu ísť a pobozkať ho.

Harryho ústa sa stiahli do tenkej linky a potom vzdychol, „ach.. správne.“ Obzeral sa dokola slnečnej obývačky. „Je to pekné.“

Draco sa  usmial. „Áno, viem. Ja som dekoroval, ty si.. sa díval.“

Harry pocítil záchvev úsmevu ťahajúci sa k rohom jeho úst. Zamračením ho zmazal.

 Bolo tam niekoľko fotiek zdobiacich obývačku. Harry s nedôverou pozeral na fotky jeho s Malfoyom, robiacich všetky druhy.. vecí. Bola tu fotka, na ktorej boli na metlobalovom zápase, ďalšia bola z Grimmauldovho námestia a ešte ich ďalšia jedna spoločná pred týmto hotovým domom. Na všetkých fotkách, sa obaja usmievali, alebo smiali a Harry nemohol uveriť ako šťastne vyzeral.. ako šťastne vyzerali obaja. Nikdy si nepamätal, že by sa Malfoy usmieval, iba ak by to bolo predchádzané urážkou.

Bol tu ďalší obrázok, ktorý zaujal Harryho oči. Bola to fotka Malfoya sediaceho samého v nádhernej záhrade. Harry ju zobral a Draco na fotke sa otočil a pozrel sa v Harryho smere. Cez tvár mu preletel nepatrný úsmev, ako mu vietor fúkol jeho dlhé blond vlasy priamo do tváre. Jeho ruka, dlhá a elegantná, sa dvihla a uhladila zatúlané pramene z jeho tváre, odhaľujúc najkrajšie šedé oči. Harrymu spadla čeľusť a vypustil krátky výdych. Rýchlo položil fotku späť na stôl, kde ju našiel.

Dom bol priestrannou vidieckou stavbou zastrčenou uprostred ničoho. Na prízemí sa nachádzala veľká slnečná kuchyňa s obrovskou zásobárňou, enormná obývačka s krbom, obrovská knižnica, jedáleň, dve malé izby a dve hosťovské spálne. Harry prešiel cez izby, snažiac sa uvidieť, či niečo spozná. Obrovská šedo-biela mačka sa vyhrievala na slnku v knižnici a pozrela hore, keď Harry vstúpil do izby. Zamňaukala a vydala sa k nemu vrtiac chvostom. Priadla, ako náhle dosiahla Harryho nohy a začala sa vrtieť okolo neho, hľadajúc pohladenie. Harry sa sklonil dole a pohladil jej jemnú kožušinu.

„To je Mittens*,“ predniesol tichý hlas v blízkosti jeho ucha a Harry skoro začal v ľaku kopať mačku.

Otočil sa a civel na blondýna, ktorý mu prakticky stál na chrbte. „Sakra, Malfoy! Malé varovanie nabudúce?“

Dracova tvár poklesla a zašepkal, „Prepáč, nechcel som ťa vyľakať.“

Harry okamžite pocítil ľútosť. Malfoy vyzeral ako kopnutý Krup a Hermiona ho varovala pred tým, aby ho príliš rozrušil. Malfoy mal oblečený svetlo zelený habit, v ktorom sa jeho blond vlasy zdali ešte svetlejšie. Jeho telo nebolo zahalené Pôvabom a zaokrúhlenie jeho tváre spôsobovalo, že vyzeral mäkko a anjelsky. Vypuknutie pod habitom vyzeralo výraznejšie a Harry musel tvrdo bojovať sám so sebou, aby zabránil zízaniu. Vidieť tehotného muža bolo nad možnosťami jeho predstavivosti, ale Malfoy tehotný s jeho dieťaťom.. dobre.. nevedel sa dobre vyrovnať ani s jedným z toho.

Harry si mierne povzdychol. „Nechcel som na teba kričať. Ja.. Prepáč.“ Harry si prebehol rukou cez vlasy, čo bolo jasným dôkazom jeho nervozity. „Ja.. dobre.. ako sa máš? Myslím.. dieťa a všetko?“

Draco si unavene povzdychol. „Mám sa dobre. Som iba unavený. Blíži sa to. Mal som kontrolu minulý týždeň. Myslia si, že to bude v nasledujúcich troch týždňoch, alebo tak.“

Harry prikývol a potom povedal, „Vieš, či to je chlapec alebo dievča?“

Draco sa uškrnul. „Nechcel si to vedieť. Chcel si, aby to bolo prekvapenie. Ironicky, je to tvrdošijné. Liečitelia to aj tak nevedia povedať.. nechce sa otočiť. Neexistuje spôsob, že by to dieťa nebolo tvoje.“

Harry vydal slabý chichot. „Teda Chrabromil.“

Draco prevrátil oči. „Nikdy.“

Harry sa usmial a pozoroval, ako sa Dracova tvár s úsmevom rozjasnila. Harry cítil ako rumenec začal sfarbovať jeho líca a rýchlo sa odvrátil, ale Draco pristúpil a nádejne sa usmial.

„Harry.. chcel by si vidieť detskú izbu?“ zľahka sa dotknúc Harryho ramena.

Harry sa usilovne snažil neodtiahnuť svoju ruku preč, ale bolo to divné vidieť a cítiť ruku Draca Malfoya dotýkajúcu sa jeho ramena nežným spôsobom. Pomaly sa odtiahol a predstieral, že nevidel sklamanie na blondínovej tvári.

Harry nešikovne pokrčil ramenami a snažil sa pretlačiť okolo Draca vo dverách. Avšak Draco sa otočil pozrieť sa na Harryho, ako sa snaží dostať preč a Harry bol hodený oproti dverám nástrahou Dracovho brucha.

Harryho tvár prudko sčervenela a Draco zavrčal v nepohodlí. Začal funieť a Harry bez nádychu spôsobil hluk v hrdle. Zrazu sa niečo natiahlo a udrelo ho do hrude. Vykríkol a snažil sa uskočiť preč, ale podarilo sa mu jedine tresnúť si hlavu o rám dverí. Opäť vykríkol.

„Čo sa deje?“ kričala Hermiona, ako sa zarovno objavila na chodbe. Pozrela sa na nich, zakliesnených vo dverách, a začala sa nahlas smiať.      

„To nie je vtipné, Hermiona! Sme tu zakliesnení a niečo ma práve bodlo!“ skučal Harry. Vedel, že to znelo absurdne.

„Niečo ťa bodlo?“ dusila sa Hermiona, pozerajúc na Draca. Blondín prevrátil očami.

„To je dieťa, Harry. Kope.“ Povedal Draco chrapľavým hlasom. Harry sa otáčal pohľadom okolo Draca, ktorý vyzeral celkom vychudnuto.

„To je.. dieťa..?“ spýtal sa Harry a znížil hlavu aby mohol zízať na Dracove brucho. Znovu ho zasiahlo slabé štuchnutie a Harry v úžase pozeral na odtlačok maličkej nohy na habite štuchajúcej tretí krát.

„No tak, Harry,“ povedala Hermiona, „nechaj Draca dýchať.“

Harry znovu očervenel, ale stiahol brucho a pokojne prešiel okolo blondína do chodby. Vrhol opatrný pohľad na Draca, ktorý si masíroval brucho a potichu mrmlal.

Draco cítil ticho v chodbe a pozrel nahor, nájduc Harryho zízajúceho na neho a Grangerovú s vševediacim úsmevom na tvári. Draco pokračoval v masáži jeho brucha a povedal, „Niekedy ho rozprávanie pomôže upokojiť.“

Harry neprítomne prikývol stále v šoku, že dieťa v Malfoyovom bruchu sa natiahlo a štuchlo ho.

Hermiona sa pozrela tam a späť medzi nich a povedala, „Choď hore a pozri sa okolo, Harry, možno niečo hore prinesie nejaké spomienky.“

Harry cúvol a Hermionina tvár sa sfarbila do peknej ružovej farby. „Myslela som..“

„Áno, mám to, Hermiona.“ Povedal Harry rýchlo.

„Ja sa len... choď.“ Povedala Hermiona a rýchlo sa náhlila chodbou. Draco si odfrkol a tackal sa chodbou. Harry ho nasledoval, zúfalo sa snažiac nepredstaviť si, čo sa stalo „hore“, že to priviedlo Malfoya  do jeho stavu.

Poschodie obsahovalo štyri ďalšie spálne a jeden spálňový apartmán. Harry civel na širokú, drahú posteľ, pokrytú s plyšovými vankúšmi. Izba bola vkusne zariadená v mäkkých tónoch. Boli tam dva obrovské klenuté priechody na protiľahlých stranách izby. Harry zamieril do jedného z priechodov a vkročil do obrovského šatníka, ktorý by mohol zahaliť celý Dursleyovský dom.

Pozrel na Malfoya a nadvihol obočie.

„Niet pochýb, že toto je tvoje,“ povedal Harry, ani sa neobťažujúc vstúpiť do priestoru. Nemal žiadnu túžbu vidieť Malfoyove nechutné zobrazenie bohatstva.

„Vlastne, Harry, veľa z toho je tvoje. Prostredníctvom tvrdej práce, si sa priučil troche z môjho dokonalého módneho vkusu.

Harry zízal a Malfoy sa smial. „Áno, tiež tomu nemôžem uveriť.“

Harry rozhorčene vyprskol. „Ja mám vkus. Obliekam sa veľmi dobre, vďaka! Iba preto, že netrávim hodiny pred zrkadlom zamilúvajúc sa do seba každú minútu..“

Draco zdvihol ruku. „Harry, nechcem s tebou bojovať, dobre? Prosím? Chcem ti ukázať detskú izbu.“

Harry zavrel ústa. Malfoy s ním nechce bojovať? Malfoy s ním vždy chcel bojovať.

Ale Draco ukazoval na ďalší priechod. „Tadeto. Ja si musím na chvíľu sadnúť.“ Dotackal sa k obrovskému plyšovému kreslu, ktoré bolo umiestnené vedľa ďalšieho malého krbu. Sťažka sa posadil a zavrel oči.

Hej.. si v poriadku?“ spýtal sa Harry hlasom naplneným obavami.

Draco prikývol. „Áno, som len unavený. Choď ďalej a pozri sa.“

Harry prešiel cez priechod a vstúpil do.. krajiny zázrakov. Ostro sa nadýchol, vnímal izbu plnú plyšových hračiek, a všetkého, čo by pravdepodobne mohla potrebovať armáda detí. Steny boli vyzdobené medvedíkmi a dráčikmi, ktorí, akoby mávnutím čarovného prútika, tancujú šťastne okolo.

Detská postieľka a prútený detský kočík boli v svetlých šťastných farbách a niekoľko detských albumov a obrázkových knižiek čakajúcich na zachytenie každého momentu nového zväzku radosti. Fotoalbum, ktorý mu dal Hagrid sedel pyšne na inom stole. Harry pocítil nehu v srdci, keď prevalil jedného z plyšových drakov. Drak vydal nepatrný rev a z úst mu vyšiel malý obláčik dymu. Zrazu toho bolo až príliš veľa a Harry nemohol dýchať.

Vycúval z miestnosti a otočil sa a videl Draca dvíhajúceho sa z kresla.

„To  si spravil všetko ty, Harry,“ povedal Draco ticho, „niečo z toho bez mágie. Spravil si to pre naše dieťa.“

Harryho hrdlo bolo stiahnuté a zdalo sa, že každý nádych sa držal vnútri jeho pľúc, nechcúc vyjsť von.

„Čo nevidíš, že sme boli šťastní? Že sme spolu? Je ti niečo z toho všetkého povedomé?“ pýtal sa Draco, hľadajúc očami na Harryho tvári nejaké znamenie, že.. dobre.. hocičo.

Izba sa začala točiť. Harry sa odtiaľ potreboval dostať.

„Ja.. mrzí ma to.. Malfoy.. Ja.. Ja.. nemôžem.. nemôžem robiť.. toto.“ Mlel Harry.

Malfoy vyzeral, ako keby schytal facku.

„Nechystáš sa urobiť nič pre to, aby si bol s nami? Nič??“ povedal Draco, ktorého hlas znel veľmi prenikavo a nedôverčivo.

„Ja.. Ja urobím.. chcem byť v živote dieťaťa. Urobím čokoľvek.. čo môžem pre dieťa..“ zmĺkol ako sa Malfoyove oči stávali na jeho tvári obrovskými.

Draco sklonil hlavu. „Pre dieťa,“ povedal pomaly, „Ale nie pre mňa, správne?“

Harry si povzdychol, „Malfoy, ja.. pozri. Je mi to všetko ľúto. Skutočne, ale.. my spolu.. nie. Ja milujem Ginny a.. dobre.. to je to, čo to je.“

Draco mal pocit ako keby ho niekto trafil dorážačkou. „Harry,“ zašepkal, a pri každom slove, ktoré povedal mal pocit, ako keby prehĺtal sklo. „Daj tomu čas. Tvoja pamäť sa môže hocikedy vrátiť späť. Milujeme jeden druhého. Weasleyová.. je preč. Ide sa vydávať za Thomasa.“

„Možno mi dá ďalšiu šancu.“

Draco zízal na Harryho. „Čo?“

Harry sa zhlboka nadýchol, snažiac sa upokojiť. „Už sme spolu hovorili a možno budeme schopní dať veci do poriadku. Mrzí ma, ak ťa toto rozruší.“

„Ak ma to rozruší? Rozruší? Prečo by som mal byť rozrušený?? PREČO BY SOM MAL BYŤ ROZRUŠENÝ? JE TO LEN MÔJ MANŽEL, KTORÝ MI PRÁVE POVEDAL, ŽE MA OPÚŠŤA A VRACIA SA SPÄŤ KU SVOJEJ BÝVALEJ A JA SOM TEHOTNÝ. JA SOM ZASRANE TEHOTNÝ! BASTARD! POJEB SA, HARRY!“

Harry mohol počuť Hermionine chodidlá, ako búchajú cestou hore do schodov, čo odvrátilo jeho pozornosť od blondína rútiaceho sa dopredu a udierajúceho ho priamo do tváre. Harry sa zapotácal, jeho tvár rozkvitla bolesťou, práve vtedy, ako Hermiona vbehla do izby.

„VYPADNI!“ kričal hystericky Draco, jeho dych prichádzal v dúškoch vzduchu, jeho oči plápolali bolesťou a úzkosťou.

„Draco! Upokoj sa! Upokoj sa!“ snažila sa mu prihovárať Hermiona, ale Draco nič z toho nepočul.

„Vedela si to? Vedela si, že sa vracia späť k Weasleyovej! Skurvený bastard! Bola to pre vás oboch zábava?? Priviesť ho sem a nechať ma dúfať?? KURVA!“ 

Draco sa obrátil a zakopol, takmer padajúc strmhlav na posteľ. Vyvážil sa a opito sa potácal preč od postele. Obaja Harry aj Hermiona skočili dopredu, snažiac sa ho zachrániť od pádu. Každému z nich sa podarilo zachytiť ho za ruku a vytiahnuť rozrušeného blondína hore. Ale Draco s nimi bojoval, s ich kombinovaným uchopením.

„Vypadnite!“ vykríkol znovu a cítil ako z neho vybuchla magická sila. Jeho sila vyhnala oboch Hermionu aj Harryho cez silné ochranné kúzla domu a oboch ich bez okolkov hodila na cestu posypanú štrkom míľu vzdialenú od domu. 

Náraz a pristátie na tvrdú cestu im obom vyrazil dych. Obaja tu ležali, lapajúc po dychu, kým sa Harry trhane neposadil, pozerajúc sa na Hermionu.

„Si v poriadku?“ pozrel sa dole po ceste. „Čo to, sakra, bolo? Mali by sme sa vrátiť?“

Hermiona sa pomaly posadila, trúc si hlavu. „To je to, prečo liečitelia nechcú, aby sa Draco rozrušil. Jeho mágia je práve teraz dosť divoká, a pridáva sa k nej aj dieťa. Zvlášť, keď je zúfalý. Je to príznak búrlivých hormónov. Stáva sa to u väčšiny čarodejníc počas tehotenstva.“

„Poslal nás cez ochranné kúzla, bez prútika! Cítil som ich. Niesli môj podpis. Tie prekliate kúzla boli dostatočne silné.“

Hermiona sa obrátila a uprela na neho pohľad. „A ja som ti povedala nerozruš ho! Skvelá práca, Harry.“

Harry znovu spadol späť na cestu. Toto skutočne posral.

Vysvetlivky:

*Mittens znamená v preklade rukavica, konkrétne boxerská rukavica.. istú dobu som sa síce pohrávala s nápadom, že by som to preložila, ale nakoniec som to nechala tak..